Silnejšia imunita a nižší zápal
Základom prevencie aj liečby je funkčný imunitný systém, ktorý vie účinne reagovať na hrozby – no zároveň sa nevymkne kontrole. Chronický zápal je tichý nepriateľ mnohých ochorení – od kardiovaskulárnych až po neurodegeneratívne.
Optimalizovaný metabolizmus znižuje systémový zápal (CRP-hs pod 1,0 mg/l), zlepšuje rovnováhu medzi obrannou a autoimunitnou reakciou.
Zdravý pomer omega-6 : omega-3, kvalitné tuky, antioxidanty, dostatok spánku a pohybu sú kľúčom k protizápalovému prostrediu.
Črevné zdravie (mikrobiom, integrita sliznice) podporuje toleranciu a správnu imunitnú odpoveď.
Výsledok: Menej chronických zápalov, lepšie zvládanie infekcií, pomalšie starnutie buniek, nižšie riziko ochorení ako artritída, diabetes, Alzheimer alebo rakovina.
Stabilná glukóza a inzulín = prevencia cukrovky a poškodenia ciev
Narušená glykemická kontrola je základným mechanizmom za mnohými civilizačnými chorobami – od cukrovky až po Alzheimerovu chorobu („diabetes 3. typu“).
Optimalizácia inzulínovej senzitivity (pohyb, výživa, svalová hmota, mikroživiny ako horčík, chróm a omega-3) znižuje potrebu inzulínu.
Stabilná glykémia znamená menšie poškodenie ciev, mozgu a orgánov, menšie kolísanie energie a apetítu.
Nízka hladina inzulínu je spojená s dlhším životom a nižším výskytom kardiometabolických ochorení.
Výsledok: Prevencia cukrovky 2. typu, metabolického syndrómu, demencie a poškodenia mikrociev (srdce, obličky, oči, mozog).
Lepšia hormonálna rovnováha = nižšie riziko chronických chorôb
Hormóny riadia všetky telesné systémy – vrátane metabolizmu, imunity, nervovej aktivity aj regenerácie. Ich vychýlenie vedie k civilizačným ochoreniam.
Kortizol (stresový hormón) pri dlhodobom zvýšení spôsobuje zápal, úbytok svalov, únavu a hormonálnu nerovnováhu.
Nedostatok estrogénu, testosterónu, DHEA alebo rastového hormónu urýchľuje starnutie, zvyšuje tuk a znižuje vitalitu.
Štítna žľaza ovplyvňuje tempo metabolizmu – jej dysfunkcia môže spôsobiť priberanie, únavu či depresiu.
Výsledok: Vyrovnané hormóny chránia pred obezitou, osteoporózou, kardiovaskulárnymi problémami a poklesom kognitívnych funkcií.
Funkčné mitochondrie = viac energie pre bunky a regeneráciu
Mitochondrie sú „elektrárne buniek“. Ak fungujú správne, dokážu bunky lepšie reagovať na stres, opraviť poškodenia a spomaliť starnutie.
Znížený oxidačný stres a dostatok antioxidantov (glutatión, vitamín C, E, NAC) chránia mitochondrie pred poškodením.
Bunky dostávajú viac ATP = energie na opravu, detoxikáciu aj rast.
Metabolická flexibilita (spaľovanie tuku aj glukózy) zabezpečuje nepretržitý energetický prísun.
Výsledok: Viac energie, rýchlejšia regenerácia, lepšia výdrž a podpora bunkového prežitia pri chorobách.
Detoxikačná schopnosť = nižšie riziko civilizačných chorôb
Znížená funkcia pečene, obličiek alebo lymfatického systému vedie k hromadeniu toxínov, ktoré poškodzujú DNA, narúšajú hormóny a zvyšujú zápal.
Zdravý metabolizmus podporuje enzýmy 1. a 2. fázy detoxikácie, tvorbu glutatiónu a elimináciu škodlivín.
Podpora čriev a žlče zaisťuje vylučovanie toxínov tráviacim traktom.
Fyzická aktivita, dostatok vody a kvalitný spánok zvyšujú prirodzený detox.
Výsledok: Telo sa efektívne zbavuje škodlivín a karcinogénov → znižuje sa riziko rakoviny, alergií, únava aj porúch imunity.
Neuroprotekcia = podpora mozgu, pamäti a mentálneho zdravia
Mozog je najcitlivejší orgán – potrebuje stálu dodávku energie, správnych tukov, antioxidantov a neurotransmiterov. Neurodegeneratívne ochorenia (Alzheimer, Parkinson, demencie) vznikajú pomaly – ale dajú sa oddialiť.
Omega-3 DHA, vitamíny skupiny B, fosfatidylserín, horčík – chránia mozog pred degeneráciou.Stabilná glykémia a nízky inzulín = menšie poškodzovanie neurónov.
Nízky zápal a zdravé cievy = lepšie prekrvenie a výživa mozgu.
Výsledok: Prevencia demencie, depresie, lepšia koncentrácia, nižšia mentálna únava, viac motivácie a psychickej odolnosti.
Na bunkovej úrovni
Na bunkovej úrovni je jedným z kľúčových faktorov chronických ochorení oxidačný stres. Ten vzniká pri nerovnováhe medzi voľnými radikálmi (nestabilnými molekulami) a antioxidantmi (ktoré voľné radikály neutralizujú). Keď voľné radikály prevyšujú počet antioxidantov, spôsobujú poškodenie bunkových zložiek, ako napr:
DNA: Mutácie alebo poškodenia DNA môžu viesť k rakovine.
Proteíny: Poškodené proteíny môžu ovplyvniť funkciu enzýmov a bunkovú signalizáciu, čo vedie k ochoreniam, ako je Alzheimerova choroba.
Lipidy: Oxidácia lipidov poškodzuje bunkové membrány, zhoršuje bunkovú funkciu a prispieva k ochoreniam, ako sú kardiovaskulárne choroby.
Mitochondrie sú energetické továrne buniek, ktoré prostredníctvom bunkového dýchania premieňajú živiny na energiu (ATP). Pri chronických ochoreniach:
Mitochondriálna dysfunkcia vedie k neefektívnej produkcii energie.
To prispieva k únave, bunkovému stresu a zvýšenej produkcii voľných radikálov.
Poškodenie mitochondrií sa časom spája so stavmi, ako sú neurodegeneratívne ochorenia (napr. Parkinsonova a Alzheimerova choroba), ochorenia srdca a cukrovka.
Chronický zápal je na bunkovej úrovni reakciou na pretrvávajúce stresové faktory nízkej úrovne, ako je zlá strava, toxíny alebo infekcie. Za normálnych okolností je zápal dočasnou imunitnou reakciou na poranenie alebo infekciu. Chronický zápal však zahŕňa: Nadmernú aktiváciu imunitných buniek (napríklad makrofágov), ktoré uvoľňujú prozápalové molekuly nazývané cytokíny.
Tieto cytokíny spôsobujú pokračujúce poškodenie tkanív a orgánov tým, že podporujú ďalší oxidačný stres a bunkovú dysfunkciu.
Dlhodobý zápal vedie k ochoreniam, ako je artritída, srdcové choroby a rakovina.
Bunky potrebujú inzulín na príjem glukózy (cukru) na získavanie energie. Keď sa bunky stanú rezistentnými voči inzulínu:
Insulínové receptory na povrchu buniek prestávajú účinne reagovať na inzulín, čo vedie k vyššej hladine glukózy v krvi.
Nadmerné množstvo glukózy poškodzuje cievy a prispieva k vzniku cukrovky, obezity a kardiovaskulárnych ochorení.
Na bunkovej úrovni inzulínová rezistencia narúša metabolizmus glukózy, čo spôsobuje hromadenie tuku, zvýšený oxidačný stres a zápal.
V bunkách je DNA neustále poškodzovaná faktormi prostredia (ako je UV žiarenie, chemikálie) a vnútornými faktormi (ako sú voľné radikály). Ak sa toto poškodenie neopraví:
Mutácie v DNA môžu viesť k nekontrolovanému rastu buniek (rakovina).
Hromadenie poškodenej DNA prispieva k odumieraniu buniek, dysfunkcii tkanív a ochoreniam súvisiacim so starnutím, ako je rakovina a neurodegeneratívne poruchy.
Autofágia je proces čistenia bunky od poškodených alebo nepotrebných súčastí, ktorý umožňuje bunkám zostať zdravými. Keď je autofágia narušená:
Poškodené proteíny a organely sa hromadia, čo vedie k bunkovému stresu a poruchám.
Tento proces je kľúčový pre prevenciu chronických ochorení, ako sú neurodegeneratívne ochorenia (napr. Alzheimerova a Parkinsonova choroba), pri ktorých sa v mozgu hromadia bielkovinové agregáty.
Správna autofágia pomáha odstraňovať potenciálne rakovinové bunky, čím zabraňuje vzniku nádorov.
Teloméry sú ochranné čiapočky na koncoch chromozómov, ktoré sa skracujú pri každom delení bunky. Postupom času:
Skrátené teloméry signalizujú bunke, že sa má prestať deliť, čo vedie k starnutiu buniek (senescencia).
Bunky, ktoré sa už nedokážu deliť alebo obnovovať, prispievajú k degenerácii tkanív a chorobám súvisiacim s vekom, ako sú osteoporóza, kardiovaskulárne ochorenia a Alzheimerova choroba.
Epigenetika sa vzťahuje na zmeny v spôsobe expresie génov bez zmeny samotnej sekvencie DNA. Chronické vystavenie zlým faktorom životného štýlu (ako je strava, stres a toxíny) môže spôsobiť:
Epigenetické modifikácie, ktoré zapínajú alebo vypínajú určité gény a ovplyvňujú vývoj ochorenia.
Napríklad gény, ktoré sa podieľajú na zápale alebo rakovine, môžu byť regulované, zatiaľ čo ochranné gény môžu byť regulované.
To ovplyvňuje riziko vzniku chorôb, ako sú obezita, cukrovka, rakovina a duševné poruchy.
Bunky komunikujú prostredníctvom signálnych dráh, aby regulovali funkcie, ako je rast, oprava a metabolizmus. Keď sa tieto cesty narušia:
Nadmerne aktívna signalizácia môže viesť k nadmernému rastu buniek, čo prispieva k vzniku nádorov a rakoviny.
Zhoršená signalizácia môže znížiť schopnosť tela obnovovať tkanivá, čo vedie k chronickým ochoreniam, ako sú ochorenia srdca alebo pečene.
Nadbytok živín, najmä tukov, môže zahltiť bunky a viesť k:
Hromadenie tuku v bunkách (najmä v pečeni a svaloch), čo prispieva k nealkoholovej tukovej chorobe pečene a inzulínovej rezistencii.
Časom toto hromadenie lipidov vyvoláva zápal a poškodenie buniek, čo vedie k metabolickému syndrómu, cukrovke 2. typu a srdcovým chorobám.
.png)
